Bábkarská Bystrica – deň piaty a posledný – Dovidenia v roku 2018!
V utorkové upršané ráno nás autobus vezie kľukatými cestičkami cez stredoslovenské dedinky na Hrad Modrý Kameň, kde sa nachádza Múzeum bábkarských kultúr a hračiek. Navyše nás tu už očakáva prezentácia týždenného workshopu Labyrint snívajúcich predmetov, na ktorom sa zúčastnili študentky umeleckých škôl pod vedením poľského režiséra Roberta Jarosza a divadelnej pedagogičky Justyny Czarnoty. Veselé a roztopašné dievčatá – divožienky, miestami ukričané potvor(k)y svojou energiou rozvírili prírodných duchov v parku sv. Anny, kde sa im podarilo oživiť stromy, kríky i listy a napojiť sa na kult matky zeme. Témou kreatívnej dielne bolo vytvorenie mestečka, ktoré obývajú len bábkoví umelci. Hravé vystrájanie pokračovalo na hradnom nádvorí, neskôr v kaplnke svätej Anny, kde dievčatá už s väčšou pietou pomocou spevu a hry na strunách bábky vyrezanej z dreva (predstavujúcej Krista bez končatín) s citom pre mieru hovorili o Bohu, večnosti, slobode, priateľstve, láske či strachu. Zazneli poetické slová „Dážď prináša šťastie, veď predsa prší z neba“ a mrzutosť zapríčinená počasím bola razom preč. Následne sme sa presunuli do priestorov stálej expozície, kde účastníčky tvorivej dielne vdýchli život jednotlivým bábkam – v každej miestnosti na nás číhala nová „nástraha“. Najprv sme sa však museli dostať cez dvere, ktoré chránila malá opička a výmenou za banán nás vpustila do tajných komnát čarovného sveta bábok.
Domovské Bábkové divadlo na Rázcestí sa divákom predstavilo s inscenáciou Náukobeh slovenčini. Náš rodný jazyk herci pitvali z pohľadu „bardov“ kodifikátorov (pričom vtipne natrafili na zjavný konflikt medzi láskou a vlasťou, kde bola žena odjakživa prekážkou). Už v inscenácii Diagnóza: slovo sa tvorkyne súboru zamerali na podrobnú analýzu slovných prejavov, v ktorých odhaľovali slovné i fyzické násilie. Ženský chór diktoval naliehavosť cez rytmizovanú reč. Aj v najnovšej inscenácii sa pohrávanie sa s melodikou a rytmom slov stalo formálnym pevným bodom pri skúšaní možností dnešnej reči, vrátanie rôznych slovných hračiek a kuriozít. Herci sa v behu slovenčinou pristavili pri bohemizmoch, anglicizmoch, slangu či dialektoch. Rapovali a usilovali sa dokonca preložiť jedálniček „U Pašáka“ či Káčera (rozumej u McDonald’s) do slovenčiny a zamýšľali sa aj nad rodovou spravodlivosťou slov.
Divadlo Continuo z českej dediny Malovice, kde medzinárodné zoskupenie tvorcov spoločne žije a tvorí, prinieslo nesmierne inšpiratívny koncept divadla koreňov spojeného s tradíciami, mýtmi a eposmi z najstarších dôb. Inscenácia ôsmy deň rozohrala tri rozličné útržky príbehov, ktoré vypovedali o archetypálnych a všeľudsky platných osudoch a ľudskom údele. ôsmy deň, ktorý ľudia dostali, nevyužili na konanie dobra, ale zastihli ich hádky, túžby, vášne a boje o moc. Aj keď bolo niekedy ťažké nestratiť niť v jednotlivých príbehoch, ich pútavé prerozprávanie umocnené dokonalou prácou hercov s telom, ako aj s drevenými bábkami, v ktorých pohyboch boli zreteľne znázornené aj tie najjemnejšie poryvy citov a emočných stavov – neistota, zaváhanie, radosť, hnev a vzbudzovali skutočný súcit a pochopenie.
Inscenácia Na slepačích krídlach Bratislavského bábkového divadla azda aj vďaka osobnej prítomnosti autorky hry Ireny Brežnej vyvolala spontánne standing ovation a silným emotívnym zážitkom ukončila Druhý impulz festivalu. Úplne posledným prekvapením boli skutočné voňavé kuracie krídelká ukrývajúce sa na podnose, ktoré pod pokrievkou čakali na to, kým sa do nich prítomní schuti zahryznú. To bol však len bonus predstavenia, ktoré rozpráva príbeh dospievajúcej Jany, ktorú v zdvojenej úlohe hrajú Anna Čonková a Jazmína Piktorová. I. Brežná vo svojom autobiografickom románe odkrýva problémy v období neslobody a komunizmu, ktorým sama musela čeliť pred tým, než s rodičmi emigrovala do Švajčiarska. Janine detsky naivné predstavy sa premietajú do farebnosti kostýmov, ako aj humorných otázok a konštatovaní. Slovenská reč bola predmetom skúmania inscenácie Náukobeh slovenčini, tu sa do popredia dostávajú propagandistické heslá vyslovené ústami dievčaťa, ktoré im verí a na ich základe buduje svoj šťastný život, lepší svet a optimistickejšiu budúcnosť.
Najmä druhý deň programu pre dospelých priniesol zaujímavé a podnetné témy, ktoré stoja za to, aby ich spoločnosť reflektovala a rovnako ich jedinečné spracovanie. Ostáva nám už len sa tešiť, čo prinesie ďalší ročník festivalu Bábkarská Bystrica. Vidíme sa v roku 2018!
Lucia Galdíková